Z Bergama som prešiel do historického mesta Verona, potom cez nádherné lago di Garda do Dolomitov. Všetko úžasné miesta v Taliansku. Odtiaľ do Rakúska, Korutánska, kde som si prešiel cyklocestu popri rieke Dráva, zopár jazier, a nachvíľu som zakotvil v rakúskom Grazi.
Dnes je posledný deň, čo som oddychoval. Doprial som si ho po prechode Álp na bicykli. Neustále pršalo a bolo chladno. Vyrážam smer Slovinsko a najbližší cieľ je Baška Voda na pobreží Chorvátska.
Čo ma posledný mesiac naučil, čo mi dal, a čo mi vzal?
Opustil som ľudí z môjho okolia, svojich blízkych, priateľov. Nie je to jednoduché zvykať si na nový nomádsky život. Duša sa postupne dostáva z väzenia stereotypu dnešnej doby a zvyká si na slobodný cestovateľský život. Život na cestách, kde sme odkázaný len na svoj inštinkt a schopnosti.
Ozajstná sloboda, ktorú na bicykli denne môže zažiť ktokoľvek je zrazu tu. Voľnosť pohybu a objavovanie sveta na dvoch kolesách. Noví ľudia, nové jedlo, nové miesta v starých známych častiach Európy. Je to jednoduchšie, ak poznám prostredie na začiatok. Každý deň bojujem s počasím, okolnosťami alebo som unavený. Zvykám si. Cesta je však dostatočne zaujímavá a to ma posúva vpred.
Plán je len dočasný
Na ceste je dôležité mať plán a všetko dôležité si naštudovať. Ten platí, pokiaľ nepríde lepší plán alebo niečo nezmení okolnosti. To sa deje aj tu na tejto expedícii. Asi po štvrtý krát som preplánoval lokálne trasy. Nevadí, že sa plán podľa podmienok mení. Je lepšie plán zmeniť, ako žiadny nemať. Počasie vie pekne zamotať chodníčky a na tejto ceste mi ich mení.
Sneženie, neustály dážď a nízke teploty. To všetko vie pokaziť cykloturistiku. Zrušil som niekoľko veľmi vysokých sediel, ktoré boli kvôli počasiu zatvorené, alebo na bicykli by to bolo príliš riskantné. To či som urobil dobre, ukáže len čas. Je to len začiatok náročnej cesty a po cyklistike v Alpách sa cítim mierne prechladnutý. Zachránili to len ľudia, výhľady a krásna Alpská príroda.
Ľudia sú skvelí
Cestu mi spríjemnili aj ľudia zo sietí Couchsurfing a Warmhowers, ktorí mi na ceste veľmi pomohli a poskytli mi nocľah na jednu, či viac nocí. S ľuďmi, ktorí mi podajú pomocnú ruku, či občas pripravia skvelé jedlo, sa mi cestuje jednoduchšie.
Hlavne v krajinách, ktoré nie sú pre našinca úplne najlacnejšie. Človek sa môže viac ponoriť do lokálneho života, spoznať ľudí a ich kultúru. Tiež vedia povedať veľa zaujímavého a užitočného o okolí. Bez nich by to išlo omnoho ťažšie a cesta je o tom, koho stretnem.
Jedálniček sa mi mení postupne
Pridávam do neho viac energetických potravín. Nech sa nestratím. V Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku a Rakúsku mávajú zväčša sladké raňajky. Zvykol som si dať chleba s medom. Skvelá chuť medu na chlebíku na raňajky spraví krajší deň a hlavne sa lepšie šliape do kopca. Pridal som do stravy aj viac ovocia a ubral trošku zeleniny, ale mám jej stále dosť.
Mäso jem minimálne. Skôr vo forme sušenej šunky. Občas si doprajem nejakú miestnu dobrotu. a jem jedlo čo si môžem pripraviť. V pitnom režime dominuje voda, občas ionťák Power Bar a zo sladených nápojov Coca Cola na doplnenie energie. Ubudlo hlavne varené jedlo, čo mi vyhovuje.
Cesta na bicykli cez balkán
Zo strednej Európy sa pomaličky presuniem na bicykli na horúci Balkánsky polostrov. Celkom sa na to teším. Sucho, slnko, more, hory a trošku exotiky. Množstvo skvelých jedál a šťavnatá zelenina. To je kúsok z mojej cesty bicyklom cez tento krásny kúsok Európy.
Technika by mohla poslúchať a koleso tiež. Defekt som zatiaľ nedostal žiadny, aj keď slávne balkánske bodliaky sú nebezpečné. Ďakujem všetkým, čo mi posielajú energiu. Fotky nájdete na Facebook stránke cesty okolo sveta World Bike Travel a podporiť projekt môžete zakúpením etapy v sieni slávy.
