Čas beží a pomaličky som sa na mojej ceste okolo sveta prešiel na bicykli až do Severnej Ameriky. Samozrejme nebicykloval som cez more. Cestujem nielen na bicykli, ale aj inými dopravnými prostriedkami.
No na tachometri môjho najobľúbenejšieho dopravného prostriedku mi za chvíľku nabehne číslo 50 000 km. To je vhodný čas zrekapitulovať trošku tento „výlet“ po severnej Amerike.
Popravde sa blogu veľmi nevenujem, som rád, že zavesím pár fotiek do Facebook World Bike Travel alebo anglickú verziu webu, ktorá je výrazne navštevovanejšia. No toto je už veľký míľnik. :)
Na ceste som prešiel cez Kanadu a väčšinu plánovanej trasy v Spojených Štátoch. Priletel som koncom apríla 2015 do Vancouveru z mesta Kuala Lumpu v Malajzii. Mal som šťastie a neplatil za bicykel a nadváhu nič. Dievčinu, čo riešila letenku a batožinu, zaujímali viac pečiatky v pase ako môj bicykel. A je ich naozaj neúrekom za posledných 29 mesiacov na cestách.
Objednal som z Nemecka nové komponenty a tajne dúfal, že priletia skôr ako ja. Nakoniec sa to podarilo a mohol som v Kanade poskladať takmer nový bicykel. Jediné čo sa drží od začiatku je rám a nosiče. Kolesá šľapú ako hodinky a po 11 000 km v v Oregone som vymenil zadný plášť. Štyri defekty za 10 dní ľahko presvedčia.
Naprieč Kanadou na bicykli
Úvod v severnej amerike bol tvrdý. Počasie na jar v Kanade bolo chladné a zopár dní som mal teploty niečo nad nulou. Trpeli hlavne moje kolená, ktoré dostali teplotný šok a pravdepodobne prechladli. Týždeň som sa s toho dostával. Pravidelné správne cvičenie, výživa a mazanie antizápaľovou masťou zabrali a mohol som sa do toho viac oprieť. S bolesťou sa horšie šľape.
Cestovanie na bicykli v Bristskej Kolumbii bolo perfektné. Je naozaj nádherná. Jazerá, kopce a príroda. Určite by som sa sem vrátil ešte. Trošku som tam potlačil bicykel cez sneh. Prešiel som do Alberty, kde som zdolal najvyššie položenú spevnenú cestu v Kanade. Poriadne som sa pár hodín zapotil. Sneh bol vysoký a mokrý. Nakoniec som to zvládol a zozjazdoval dole. Cestou dole sa ma zľakol aj medveď.
Posledné zaujímavejšie miesto v Kanade bol kaňon Drumheller a potom ma čakali pláne, polia a občas nejaký ten ranč. Okrem toho množstvo dobytka, ropných veží a cesta. Občas mi cestu skomplikovala silná búrka alebo dážď. Nakoniec som s vypätím síl v protivetri dobicykloval až do Winnipegu. Cestou som stretol zopár skvelých ľudí, ktorí mi pomohli a som im za to veľmi vďačný.
Spojené Štáty zo východu na západ a zo severu na juh
To znie ako komplikovaná logistika a aj je. V úvode som to zobral z Winnipegu na ju do Minessoty a Wisconsinu. Špecifické sú hlavne krásnymi jazerami, ktorých tu je veľmi veľa (vyše 10 000) a občas som našiel skvelú cyklo cestu. Najdlhšia viedla lesom a okolo množstva jazier a dlhá bola vyše 160 km. Cez jazero Michigen sa preplavil do Michigenu, kde som skoro stretol tornádo, ale bolo pár kilometrov vedľa. No aj tak som musel hľadať úkryt, s ktorým mi pomohli skvelí ľudia. Na chvíľku som si potom odskočil do Kanady a prebicykloval k Niagarským vodopádom.
Odtiaľ sa začala moja cesta na východ do Koloráda. nekonečné polia a pláne. Hlavne kukurica, sója a občas pšenica. V rámci kultúry na mňa občas zaútočili psy alebo ma skoro zrazil nejaký „ohľaduplný vodič“. Najhoršie to bolo v Indiane. Prespával som klasicky, na zemi v spacáku, u ľudí alebo v hosteli, či moteli. V Amerike treba makať, lebo nič nie je zadarmo. Pre našinca je to veľmi drahá krajina. Občas sa venujem našej firme. Ak nie je nič zaujímavešie, je to fajn aktivita pre mozog, ktorý sa nezastaví. Na stredo západe bolo horúco a veľmi vysoká vlhkosť. To komplikovalo bicyklovanie, ale zvládol som to, ale potil som sa výrazne viac ako som zvyknutý.
Ďalší problematický prvok pri cestovaní na bicykli v týchto častiach Ameriky je jedlo. Hlavne ak uprostred ničoho nie je možné zohnať jedlo alebo ísť si nakúpiť do reálneho obchodu. Ak náhodou možnosť mám, nedá sa na bicykel veľa zobrať. Jedlo bolo pre mňa na tejto časti dosť veľká prekážka. Na výber bol „pestrý jedálniček“ z možností jedlo na benzínke, malom obchodíku alebo nejakom rýchlom občerstvení.
Našťasie som občas stetol skvelých ľudí a mohol si doprial americkú domácu stravu ako napríklad burger z Nebrasky a pod. Nakoniec som boj s vetrom nevzdal a dorazil do Colorada, kde sa pridal ku mne Daniel z Winnipegu.
Zdolali sme Trail Ridge v Koloráde (3713 m) a prebicyklovali aj ďalšie krásne kopce. Cez vyprahnuté kaňony sme sa dostali do Wyomingu a vyprahnutou krajinou došli pod špice kopcov národného parku Teton. Veľmi krásne, ale žiaľ trošku v dyme s požiarov. Skončili sme v meste Jackson, ktoré bolo najdrahším a najkomerčnejším miestom na mojej ceste. Nakoniec sa táto beznádejná situácia vyriešila, že sme sa pridali na nejakú párty a mohli u borcov prespať. Druhý deň sme išli na splav po rieke Snake.
Našiel som skvelé miesto na prespanie pri jazere Jackson, ale opäť ranný výhľad pokazil dym z požiarov. Prebicykloval som cez Yellowstone, kde bola krásna príroda a gejzíry. Pár dní po tom ako som tam kempoval, tam niekoho zabil medveď. V prírode treba byť opatrný. Cestou do Seattle som ukončil svoju púť na západ. Tam som si oddýchol, zaplával a bol na „paddleboarde“ v jazere Wahsington s exkluzívnym výhľadom na zasnežený kopec Rainier.
Posledné týždne som na ceste do San Diega. Prešiel som Washington, Oregon, a už som v Californii. Požiare ma opäť dobehli v Oregone. Prebicykloval som cez kopce až k jazeru Crater, ale bolo mierne v dyme, no inak skvelý zážitok. Cesta zo severu na juh je veľmi hornatá. Kade sa pohybujem nájdeš na mojom profile v Endomondo. Za dva dni budem v meste San Francisco a odtiaľ po chvíľke oddychu vyrážam na juh.
to bolo posledných niečo cez 5 mesiacov v Severnej Amerike a zďaleka nie som na konci cesty. Hodnotím túto časť vesty pozitívne, aj keď ma stála veľký kus z môjho rozpočtu. Spoznal som množstvo skvelých ľudí a získal nových priateľov. Do skúseností mi pribudlo fungovanie ľudí a spoločnosti na opačnom konci sveta. Videl som množstvo krásnych zákutí a miest.
Bicyklovať cez veľmi veľa skvelých miest v Severnej amerike nemám možnosť každý deň. Teším sa na ďalšie výzvy, ktoré mi cesta prinesie. Čaká ma strdná Amerika a karibik s Heni a potom Južná Amerika, Maroko a Európa. Záver cesty je otvorený, podľa toho ako sa to celé vyvinie.
