O pár dní bude prvé výročie zaujímavého, a na Slovensku jedinečného projektu World Bike Travel, alebo cesta okolo sveta na bicykli. Je to pre mňa veľký míľnik na náročnej ceste, ktorá mi dala veľa. Nielen v ponímaní poznávania sveta a naberania skúseností, ale aj poznanie ľudí a spoločnosti.
Pozajtra to idem doraziť, vyrážam z Esperance smerom Perth. Poriadne si to užijem, tak ako si to užívam celý rok. Nie je to vždy slasť, tak ako si to mnohí prestavujú. Ide hlavne o príjemné pocity, ktoré mám mimo toho čo nám ponúka pohodlný život a komfort, ktorý teraz vnímam úplne inak a teším sa z úplne odlišných vecí.
Viac ako 21 000 km, so 145 000 m výškovými metrami a 1150 hodín v sedle bicykla, aj napriek nehode a problémom s vízami v Ázii. S teplotami od 49 stupňov v tieni, až po -10 stupňov v noci. Do 300 km na hikoch, cestovanie vlakom, busom, lietadlom, stopom v rámci regenerácie po nehode. Môžem povedať, že toto bola tá náročnejšia časť expedície. Väčšinu trás nájdete tu v sieni slávy.
Pýtate sa za čo to všetko stálo? Precestovaných 24 krajín v Európe, Ázii a Oceánii. Množstvo zážitkov, nové skúsenosti, množstvo nových skvelých poznatkov a ľudí, ktorých som spoznal na svojich potulkách. Cestovanie je o slobode, a jej užívaní si. Sloboda je o zodpovednosti, lebo život na ceste nie je vždy bezpečný. Všetko je o tom ako si to nastavíme. Občas to trochu extrém, a občas nenormálna pohoda.
Všetko čo v živote robíme nám berie čas a energiu, ktorú do toho vkladáme. Preto by väčšina činností a aktivít nám mala niečo prinášať. Mali by sme mať z toho dobrý pocit, osoh pre seba, a pre spoločnosť.
Ak niekto robí niečo nútene, nikdy to nedopadne dobre. Kompromisy by mali byť v našom živote bežným riešením situácie, ak neexistuje iné východisko, no aj tak nás všetky rozhodnutia časom dobehnú. Lepšie je sa rozhodovať štýlom buď-alebo. A ak sa to dá, treba byť šťastný nielen vo vnútri, ale robiť šťastných aj ľudí v našom okolí. Prispôsobovanie sa situácii patrí k životu. Je to základná ľudská vlastnosť, vďaka ktorej ešte ľudstvo ako také existuje.
Prednedávnom som si povedal, že prvý rok na ceste si zaslúži poriadny výstup. Začal som sa pohrávať s myšlienkou spracovania knihy, ktorá by mala dokumentovať príbeh prvého roku cesty. Pracovný, a možno aj finálny názov knihy je World Bike Travel Chronicles.
Pýtate sa prečo cestovať a plytvať takto časom? Odpoveď je prostá, je to jedna z mála možností, ako sa vymaniť zo systému, spoznať svet a ľudí. Na dovolenke ho nikdy nespoznáte. Cestovanie dlhodobo vám umožní prepnúť do voľnejšieho a slobodnejšieho módu, ktorý má vplyv aj na vaše myslenie. Nie je to pre každého, niekto ma rád usadlejší spôsob života, a niekto zas rád žije na hrane.
Rozhodnutie dlhodobejšie cestovať je určite správne. Pre mladých ľudí v dnešnej dobe je to ťažšie, ak nepoznajú svet a necestujú. Svet sa rýchlo mení, je dynamický, a treba sa vedieť prispôsobovať novým impulzom a podmienkam. Presne to cestovanie, a extrémne podmienky naučia dokonale. Skúsenosti, spoznávanie, ľudia, kultúry a iný životný štýl.
Prečo na bicykli? Cestovanie na bicykli do práce je skvelý, slobodný a hlavne zdravý spôsob prepravy, ktorý mne ako cyklistovi umožňuje sa udržať fit. Je to prekonávanie samého seba, množstva kopcov, ktoré nás učia nielen trpezlivosti, ale aj vytrvalosti.
Odporúčam vyskúšať cykloturistiku s batožinou. Samozrejme dá sa ísť aj bez nej, ale bude to stáť iné peniaze. Na dlhých vzdialenostiach, kde najbližší obchod je 300 km treba mať jedlo, vodu, a samozrejme všetko potrebné na prežitie, udržanie priemernej telesnej teploty a prípadný komfort. Napríklad druhý set oblečenia na bicyklovanie, keď po týždni sa v tom prvom už veľmi nedá, je veľmi užitočný. Práčky tiež nerastú na stromoch, a vodu treba na hlavne na pitie, ak jazdím v suchých oblastiach.
Aj tento projekt má svoje úskalia a problémy. Tak ako všetko na tomto svete, a tie treba riešiť. Pri cestovaní ide hlavne o problémy s prebujnenou byrokraciou pri vybavovaní rôznych vstupov a víz, prípadné zdravotné problémy, ktoré dokážu nepekne skomplikovať dlhodobejšiu cestu. Ja som mal a mám permanentne oba tieto problémy. Víza do Číny dostanem možno v Hong Kongu, spoliehať sa na to nemôžem, a preto nemôžem riskovať.
Druhé čínske víza v tom istom roku dostanem len doma, na Slovensku. Tak som sa rozhodol, že navštívim domovinu. Vyriešim všetky potrebné veci, rodinné, spoločenské a organizačné stretnutia. Taktiež bude mať prezentáciu cesty okolo sveta na bicykli. Na lietadlo sadám 29.9.2014, a z Prahy letím do Chengdu, kde ma bude čakať bike. Potom pokračujem smerom Vietnam cez Čínu.
Zhrnutie za rok
Som spokojný. Žijem si svoj sen na ceste, žijem síce život na hrane, ale robím to, čo ma baví. Neustále spoznávam svet, učím sa, fotím. Ďakujem všetkým čo mi pomohli , aj keď najväčšia záťaž je na mojich pleciach. Vybavenie prešlo náročnou skúškou. Zodral som 7 kolies, 4 plášte, 2 kazety, stredy, kľuky, vidlicu a iné. Za obeť zlodejom padla kamera, helma a stan mi už pomaly deravie. Fotoaparát, hlavne objektív aj s notebookom od nehody blbnú, ale ešte ako tak prežívajú, no budem potrebovať čoskoro nové.
Najviac ma teší, že som prežil nehodu, dal sa späť dokopy, a môžem pokračovať ďalej. Teším sa na tento rok, nové nepreskúmané územia a výzvy. Trošku ma mrzí prístup ľudí, ale vo svete je dosť skvelých ľudí, ktorí mi to vynahradia, pomôžu a podporia výnimočné veci.
Najviac ma podporila moja mama, čo si veľmi cením, ale nemala by to preháňať. Tiež mi pomohlo zopár ľudí, ktorí sú v sieni slávy. Samozrejme sa teším, že mám priateľku, ktorá aj napriek šialenému projektu stále stojí pri mne.